Najdôležitejšie stratégie pre všetkých amatérskych tenistov
Autor článku: Ron Waite, USPTR
Preklad: Roland Krivda
Čo by ste mali včleniť do svojej hry, ak hráte akúkoľvek súťaž a chcete sa stať víťazom? Na túto otázku nie je jednoznačná (ani ľahká) odpoveď, napriek tomu si však myslím, že niektoré základné stratégie jednoducho musíte do hry začleniť, ak chcete súťažiť na vyššej úrovni. Všetky tieto stratégie stručne zhrniem na konci tohto článku, takže ak si ho vytlačíte a vložíte do svojho tenisového batohu, budete mať nad čím uvažovať, keď sa vám v zápase nebude dariť.
Skutočný rozdiel medzi súťažnými a rekreačnými tenistami je ten, že súťažný tenisti vedia ako zvíťaziť aj v situácii, keď im ich vlastný, typický štýl hry vôbec nejde. Verte mi. Úplne každý má svoje dni a zápasy v ktorých nemôže hrať svojou obvyklou hrou!!! Toto sa stáva tenistom na všetkých výkonnostných stupňoch ... od profesionálov až po začiatočníkov.
Prirodzenou reakciou tenistu postaveného pred takúto situáciu je panika ... a po panike prichádza frustrácia a hnev. Keď sa dostane až do tohto bodu, o výsledku zápasu je už obyčajne rozhodnuté. Kľúčom je vedieť kedy a ako zmeniť hru!!!
A presne o tom je tento článok.
Tenisti sa rozdeľujú do troch základných kategórií: hráči typu A, hráči typu B a hráči typu C.
Hráči typu A hrajú najlepšie keď vôbec nerozmýšľajú. Obyčajne majú vo svojom repertoári jednu, dve silné "zbrane" na ktoré sa spoliehajú a očakávajú, že pomocou nich vyhrajú zápas. Nezvyknú svojich protivníkov analyzovať a nezvyknú sa ani prispôsobovať rozdielnemu štýlu hry ich súperov. Častokrát si do konca prvého setu ani nevšimnú, že ich súperom je ľavák!!! Hráči typu A sú obyčajne prvými, ktorí začnú panikáriť keď sa im v zápase nedarí. Ak ich ich "zbrane" zradia, aj keď len nakrátko, stávajú sa nervóznymi, čím sa dostanú do veľmi negatívneho cyklu. Vymaniť sa z tohto cyklu je pre hráča typu A veľmi obtiažne.
Hráči typu B môžu mať vo svojom repertoári taktiež nejakú tú silnú "zbraň", obyčajne však vyhrávajú zápasy vďaka tomu, že "pomôžu" svojim protivníkom prehrať. Títo ľudia by sa dali nazvať stratégmi, alebo mysliteľmi na dvorci. Často sa o nich hovorí ako o hráčoch hrajúcich "hlavou". Dokážu sa adaptovať toľkokrát, koľkokrát je to potrebné na to, aby vyhrali zápas. Uvedomujú si, že v tenise sa nedostávajú body za štýlové prevedenie. Testujú svojich protihráčov na to, aby zistili ich slabiny a hneď ako ich nájdu, poskytnú protihráčom veľa loptičiek ktoré sa im nebudú páčiť a vyvarujú sa loptičkám ktoré by im vyhovovali. Hráči typu B majú obvykle vo svojom "arzenáli" širokú škálu úderov. John McEnroe bol tým najlepším príkladom tenisového hráča typu B, aký kedy existoval (existuje). (Niektorý možno budú namietať že tento titul by si určite zaslúžil Pancho Seguro).
Hráči typu C sú tí, ktorými sa všetci chceme stať. Je kombináciou hráča typu A a hráča typu B. Má vo svojom repertoári silné "zbrane" hráča typu A a každý zápas začína hraním svojho štýlu hry. Ak sa však dostane do problémov, hráč typu B v ňom prevezme kontrolu nad hrou. Hráč typu C vie kedy a ako sa adaptovať na dvorci. Andre Agassi začal svoju tenisovú kariéru ako hráč typu A. Keď sa jeho trénerom stal Brad Gilbert, z Agassiho sa postupom času stal hráč typu C. Je zrejmé, že Brad sa toto isté snaží dosiahnuť pri Andym Roddickovi. Mats Wilander bol zas hráčom typu B, ktorý zapracoval do svojej hry zopár "poriadnych", spoľahlivých úderov a časom sa z neho stal hráč typu C.
Predtým ako začneme rozoberať jednotlivé stratégie vám musím povedať niečo o pyramíde priorít v tenise.
Po prvé, dostaňte loptičku za sieť, na súperovu stranu. (Loptička končiaca v sieti je totiž tou najhoršou chybou zo všetkých).
Po druhé, snažte sa aby loptička dopadla hlboko na súperovu stranu dvorca. To znamená, že loptička by mala dopadnúť medzi podaciu čiaru a základnú čiaru, pri čom platí, že čím bližšie k základnej čiare dopadne, tým lepšie. Toto pravidlo si mnoho začínajúcich tenistov neuvedomuje, napriek tomu že platí spravidla počas celej hry (až na niekoľko málo výnimočných situácií). Kvôli tomu potom týto hráči prehrávajú napriek tomu, že v mnohých prípadoch sú lepší ako ich súperi.
Po tretie, musíte byť schopný udrieť loptičku akýmkoľvek smerom ... do ľavej, pravej strany, alebo do stredu dvorca.
Po štvrté, musíte byť schopný začleniť do úderu rotáciu. Najdôležitejšou je horná rotácia (topspin), spodná rotácia (slice) je však takisto nevyhnutná.
No a napokon musíte vedieť pridať do úderu silu (razantnosť). Nanešťastie, príliš mnoho hráčov (hlavne hráči typu A) nevie túto silu kontrolovať a používať ju s rozvahou.
Pyramída tenisových priorít by teda mala vyzerať takto:
Sila
Horná a Spodná Rotácia
Schopnosť Udierať Všetkými Smermi
Schopnosť Udierať Všetky Loptičky Hlboko na Súperovu Stranu Dvorca
Schopnosť Udierať Všetky Loptičky Ponad Sieť, aj Keby Mali Skončiť Mimo Dvorca
Hráči typu B obvykle nemajú problém túto pyramídu priorít dodržiavať. V každom zápase (už od rozcvičovania až po jeho koniec) postupujú pyramídou odspodu až na vrchol (čo je správne). Hráči typu C sú obyčajne pripravený začleniť do úderu silu už od začiatku zápasu (hneď na vrchole pyramídy), zatiaľ čo hráči typu A sa niekedy snažia do úderu začleniť silu, bez toho aby najskôr prešli nižšími stupňami pyramídy priorít (čo je samozrejme veľká chyba).
Teraz by som vám chcel opísať zopár stratégií, ktoré môžete skúšať počas tenisových zápasov. Je nutné poznamenať, že presne tak ako údery, aj stratégie musia byť precvičované.
Jediným spôsobom ako si naozaj osvojiť úder alebo stratégiu, je efektívne ju používať v skutočných zápasoch, alebo na súťažiach. Tréningové sety sú síce vynikajúce, ale nemôžu nahradiť skutočný zápas.
Často krát nabádam svojich študentov k tomu, aby sa zúčastňovali turnajov za účelom učenia sa ... nie víťazstva za každú cenu. Týmto myslím, že študent by mal počas turnajového zápasu skúšať aj údery, ktoré tak často nepoužíva a ktoré preňho nie sú úplne prirodzené. Samozrejme že práve kvôli tomu môže tento zápas aj prehrať, ale aspoň sa niečomu naučí čo má dlhodobo omnoho lepší efekt. V opačnom prípade by síce možno tento zápas vyhral, no nič nové by sa nenaučil, čo by časom mohlo viesť k tomu, že by začal prehrávať úplne všetky zápasy. Hral by totiž stále úplne rovnako, zatiaľ čo jeho konkurencia by sa zlepšovala. Naučiť sa niečo nové je niekedy väčším víťazstvom ako víťazstvo v turnaji!!!
Musím uznať, že je často veľmi ťažké presvedčiť hráčov, že táto "obeť" stojí aj za cenu prehry. Obyčajne im pripomeniem, že Pete Sampras takisto prehral veľmi veľa zápasov so svojimi rovesníkmi, keď sa rozhodol, že zabudne na svoj obojručný backhand a začal sa venovať jednoručnému. Prečo sa rozhodol pre túto zmenu? Jednoducho si uvedomil, že hráči hrajúci jednoručný backhand hrajú lepšie štýl "serve and volley" (podanie a vzápätí volley spoza siete). A keďže vedel že má veľmi dobré a tvrdé podanie, bolo toto jeho rozhodnutie viac než rozumné, o čom svedčí aj jeho výkonnosť na Wimbledonoch.
Nie som až natoľko talentovaný tenista, preto používam techniky a stratégie uvedené nižšie k tomu, aby som zdolal svojho súpera tým, že mu dopomôžem k sebadeštrukcii. Napriek tomu však nie som ani "údržbár" (hráč ktorý udržiava loptičku v hre obrazne povedané - do nekonečna). Títo nepríjemní hráči poznajú veľmi dobre dôležitosť frustrovania protivníka až k jeho konečnej prehre.
Pre hráčov typu A bude pravdepodobne najťažšie včleniť tieto taktiky do ich hry. Ak však naozaj chcú posunúť svoju hru na úroveň hráča typu C, budú musieť byť otvorení k novým nápadom, trpezliví a vytrvalí. Môžem ich ubezpečiť, že výsledky ktoré sa dostavia stoja za túto investíciu.
JEDNODUCHÉ STRATÉGIE KTORÉ NAOZAJ FUNGUJÚ
1. Snažte sa dostať do pohybu "korytnačku". Nesnažte sa dostať do pohybu "zajaca"
Udierajte do loptičky tak, aby nútila hráča štýlu "serve and volley", alebo hráča s menšou kondíciou behať zo strany na stranu. Možno prehráte prvý set, ale vyhráte zápas v troch setoch. Takýchto hráčov volám obrazne "korytnačky". "Zajac" je zas hráč s veľmi dobrou kondíciou, ktorý pôsobí dojmom, že dobehne každú loptičku. Takýto hráči sú zvyknutý udierať do loptičky počas behu. Boli by ste prekvapený ako často sa týmto hráčom stáva, že ak udriete loptičku priamo na nich a oni nie sú nútený za ňou ani minimálne bežať, udrú do nej netrpezlivo, z čoho vznikne buď aut, alebo sieť. Preto sa pri "zajacoch" snažte udierať loptičku síce v strede dvorca, ale hlboko - minimálne za podacou čiarou čím bližšie k základnej čiare. A ak ich už silou mocou chcete rozhýbať, donúťte ich prísť k sieti ... práve na tomto mieste totiž väčšinou netúžia byť.
2. Nikdy neumožnite protivníkovi vidieť tú istú loptičku dva krát
Väčšina hráčov si po pár gemoch na vaše strely zvykne, bez ohľadu na to, ako silno a precízne ich udierate. Ak práve vyhrávate gemy, pokračujte vo svojej dobrej hre. Ale akonáhle cítite, že váš súper začína vaše údery predvídať, alebo že si zvykol na veľkú silu vašich úderov, zmeňte rotáciu a odskok vašich striel. Musíte ich neustále striedať. Moji súperi často tvrdia, že sa počas zápasu so mnou celý čas nevedeli "dostať do rytmu". Dôvodom je moje neustále obmieňanie výšky, rotácie, smeru a sily úderov. Niektorý hráči môjho tímu mi dali prezývku "vychcanec". Tento titul nosím rád, pretože len dokazuje, že som variabilnou hrou dokázal svojim protivníkom niečo vziať.
3. Zdvíhajte až do mdlôb
Vysoká loptička s hornou rotáciou zasadená hlboko do dvorca ("moonball"), je úderom ktorý potrebuje každý. Je jednou z mojich najobľúbenejších "zbraní" a viem ju udrieť takým spôsobom, že vytlačí môjho súpera až dva metre za základnú čiaru. Niekedy sa mi dokonca podarí dostať súperov až na plot používaním tohto úderu. Určite sa ho oplatí naučiť. Frustruje hráča, ktorý obľubuje rýchlu a silnú hru. Zabraňuje lepšiemu hráčovi dávať víťazné údery. Rovnako dôležité je, že tento úder od vás vyžaduje len veľmi málo. Kedykoľvek, keď si počas zápasu potrebujem odpočinúť, zahrám jeden alebo dva fiftíny týmto spôsobom a aj keď ich prehrám, aspoň znovu nadobudnem stratený dych a silu. Prekvapuje ma ako často dokáže vysoká loptička frustrovať súpera natoľko, že vloží do svojho úderu príliš mnoho sily, alebo ho udrie v príliš ostrom uhle. Pri dlhej výmene, keď sa aj môj súper rozhodne vracať mi také isté vysoké loptičky aké dávam ja jemu, sa sústreďujem na dve veci: buď si počkám na loptičku, ktorú súper pošle síce vysoko, ale nie až tak hlboko do dvorca a zasmečujem ju ... alebo udriem "kraťas" v momente keď som si istý, že súper je dostatočne ďaleko za základnou čiarou. Za tento štýl hry síce nevyhráte žiadne body za štýl, ale verte mi; pomôže vám vyhrať dosť zápasov.
4. Každý úder smerujte na súperove slabšie krídlo
Napriek tomu že táto stratégia vyzerá byť až príliš jednoduchá, naozaj to funguje!!! Používam ju výhradne len v niektorých zápasoch. Súper sa obvykle začne posúvať tak, aby ľahšie vychytal moje ďalšie strely. Niekedy si súper dokonca obehne loptičku, aby ju mohol vrátiť zo svojej obľúbenej strany. Áno, samozrejme že takýmto spôsobom hry body aj strácam. Ale v konečnom dôsledku bodov, ktoré získavam je viac ako tých, ktoré strácam. Niekedy "žasnem" nad tým koľko hráčov typu A ani nezistí, ktoré je ich súperovo slabšie krídlo. Ak používajúc túto taktiku stratíte dva fiftíny za sebou ... trošku ju obmeňte. Hneď ako súpera vytlačíte von z dvorca, udrite "kraťas" na druhú stranu (na súperove silnejšie krídlo). Tým, že ho donútite pohnúť sa do strany a zároveň dopredu, nebude mať takú istotu v údere v momente keď dobehne k loptičke (aj keď svojim obvykle silnejším krídlom).
5. Podávajte hneď z prvého podania
Aj keď udriete prvé podanie slabšie, ale do podacej plochy, zvyšuje to vašu šancu vyhrať fiftín. Ja osobne si ku svojmu obvyklému tréningu ešte 100 krát denne podám. Pracujem pri tom hlavne na "kick" podaní (slabšie podanie, ale zato s vrchnou a zároveň bočnou rotáciou, ktorá spôsobuje, že loptička po odraze vyskočí vysoko a do strany - súper ju teda síce obyčajne vráti, ale je preňho ťažšie využiť ju vo svoj prospech). Hrával som zápasy, počas ktorých som ani raz nepodal rýchlejšie ako 130 km/h. Napriek tomu som len málokedy dovolil akémukoľvek súperovi zasadiť returnové eso ... aj keď boli moje podania pomalé. Avšak, aj keď nepodávam tvrdo, vždy obmieňam umiestnenie svojho podania.
6. Urobte veľký krok dopredu keď idete odvracať súperove druhé podanie
Potrestajte svojho súpera za chybné prvé podanie. Najlepšia možnosť ako to dosiahnuť je postaviť sa dovnútra dvorca pred základnú čiaru pred odvracaním druhého podania. Toto posunutie vopred robím veľmi nápadne, aby si to súper všimol. Prečo? Niekedy sa na tento podnet súper rozhodne podať silné ploché podanie, aby ma posunul naspäť dozadu. Popravde, táto taktika mu možno pomôže vyhrať fiftín, alebo dva. Ale ak sa o to snaží často, začne robiť dvojchyby. A keď raz hráč začne robiť dvojchyby, zvyčajne začne zároveň kaziť aj viac prvých podaní. Hráč hrajúci "hlavou" by v takomto prípade vzal niečo zo svojho prvého podania, aby si mohol byť istý, že dopadne do podacej plochy. Avšak hráč typu A by k svojmu prvému podaniu ešte pridal silu a rýchlosť, čo zvyčajne vedie ku katastrofe.
7. Udrite každý return krížmo a nesnažte sa z returnu zahrať víťazný úder
Return krížmo je tým najbezpečnejším možným returnom ... a to aj v prípade že hráte proti hráčovi hrajúcemu štýlom "serve and volley". Niektorý hráči sa snažia príliš často zahrať víťaznú loptičku hneď priamo z podania - returnom. Toto platí hlavne keď veria tomu, že ich súper nepodáva dostatočne silno, alebo ak podceňujú jeho schopnosti. Pravdou je, že len veľmi málo fiftínov sa dá vyhrať returnom. Ak zahráte return bezpečnejšie, tak aby ste ním udržali loptičku v hre, získate tým viac bodov ako si v skutočnosti predstavujete.
8. Majte pod kontrolou "tok" hry
Veľmi jednoducho - niektorý hráči radi hrajú rýchlo. Iným trvá obrazne povedané celý deň, kým sa rozhýbu medzi dvoma fiftínmi. Ak budete mať pod kontrolou rýchlosť (tok) hry, možete tým súpera ľahko dostať z rytmu. Aby ste ma nepochopili nesprávne, nemyslím tým porušovanie pravidiel hry zdržovaním. Podľa pravidiel sa tok hry musí prispôsobiť podávajúcemu. Avšak, podávajúci musí umožniť prijímajúcemu, aby sa mohol pripraviť na príjem podania. Takže ako vidíte, v pravidlách na to máte dostatok flexibility. Ak váš súper hrá rád rýchlo, snažte sa ho čím viac spomaliť. Ak zas hrá rád pomaly, snažte sa dianie na dvorci čím viac urýchliť. S tokom hry súvisí aj stará dobrá zásada: Urýchlite hru v ktorej víťazíte ... spomaľte hru v ktorej prehrávate.
9. Ovládajte svoje emócie
Viem, že moderní športoví psychológovia podporujú v tenistoch prejav pozitívnych emócií počas hry. Povzbudzovanie sa gestikuláciami a pozitívnymi hláškami vie byť nápomocné ... pozrite sa napríklad na Lleytona Hewitta ... dokáže sa rozohniť veľmi efektívne. Avšak Dr. Allen Fox vyzdvihuje jeden veľmi zaujímavý fakt. Ak dovolíte pozitívnym emóciám počas hry vystúpiť na povrch, pravdepodobne to chtiac-nechtiac povolíte aj negatívnym emóciám.
Môj postoj je jednoduchý ... nikdy neukazujte žiadne emócie. Počas zápasu sa snažím byť ako Bjorn Borg. Uvedomujem si, že ak sa dokážem pozerať rovnakým výrazom tváre na víťaznú ako aj na chybnú loptičku, môj súper nebude schopný zistiť kedy som emocionálne hore, alebo dolu. Kedykoľvek zazriem, že môj súper začína na dvorci prejavovať negatívne emócie, stane sa zo mňa hladný lev. Cítim slabosť, čo zo mňa robí väčšieho dravca. Hráči typu A sú asi najlepšími v prejavovaní pozitívnych emócií ... ale, mali by sa naučiť potláčať tie negatívne. Hráči typu B sú obyčajne lepší v udržovaní si výrazu tváre hráča pokeru. Tak či onak, všetci sa musíme postupne naučiť ovládať svoje emócie. Stojí to za tú námahu.
10. Ak všetko ostatné zlyhá, skúste preháňať svojho protivníka do dvorca a von z dvorca
Toto je riskantná a obtiažna taktika, napriek tomu mi však pomohla vyhrať isté zápasy, o ktorých som si už myslel že sú stratené. Väčšina tenistov myslí a pohybuje sa softvérom "zľava doprava". Keď mi už nepomáha ani zmena rotácie, výšky, sily a smeru úderu, zvyčajne prechádzam na taktiku "dnu / von". Veľmi jednoducho - snažíte sa posunúť svojho protivníka do dvorca krátkou loptičkou a následne von z dvorca vysokým lobom. S veľmi skúsenými hráčmi táto taktika pravdepodobne nebude efektívna ... ale človek nikdy nevie. Pri slabších hráčoch si možno všimnete, že pohybovanie nimi takýmto spôsobom je viac než dosť na to, aby sa začali cítiť frustrovane. A keď už hráč stratí pokojnú myseľ, všetko začína byť možné.
Včlenenie týchto jednoduchých princípov a stratégií o vašej hry z vás časom určite urobí hráča akým chcete byť ... tenisové eso!
Zapamätajte si: tenis je hra, v ktorej ten najlepší nie vždy vyhráva.